Moja osobná skúsenosť zo zápasu

Príbeh môjho zákazníka

Dátum: 15. marec 2023
 

Drahá Trénerka!

Dnes je veľký deň. Veľký, dôležitý a zároveň strašidelný deň. Dnes večer sa bude konať ten zápas, na ktorý som čakal celú sezónu. Ten zápas, ktorý rozhodne o našom postupe do finále. A ja, mladý a potenciálny brankár ľadového hokeja, sa cítim ako malé dieťa pred prvým dňom v škole. Mám strach.

Ráno som sa zobudil s ťažkou hlavou a nervóznym žalúdkom. Počas raňajok som si uvedomil, že som nikdy predtým nebol tak vystrašený z toho, čo príde. Moje srdce bilo ako divoké a moje ruky sa triasli pri každom pohybe. Neviem, či som bol viac vystrašený zo zranenia alebo zo zlyhania pred svojím tímom a fanúšikmi.

V šatni pred zápasom som sa snažil udržať pokojnú tvár a sústrediť sa na svoju hru. No, vnútri som bol ako rozbitá nádoba plná emócií - strachu, pochybností, nadšenia a túžby po víťazstve. Každý z môjho tímu mi dával povzbudzujúce slová, no, ja som sa cítil slabý a zraniteľný.

Keď sme vyšli na ľad, moje srdce bilo ešte rýchlejšie. Všetko okolo mňa sa zdalo byť rozmazané a neskutočné. Počul som povzbudzujúce pokriky fanúšikov, no, v mojej hlave sa ozývali len slová: "Nesmieš zlyhať. Nesmieš sa zraniť."

Zápas začal a ja som sa snažil sústrediť na každý pohyb, každý puk a každú streľu. No, moje telo sa zdalo byť ťažké ako olovo a moje ruky sa stále triasli. Prvý gól som inkasoval už po piatich minútach hry. Cítil som, ako sa mi do očí tlačia slzy a ako mi klesá sebavedomie.

Druhý gól som dostal o desať minút neskôr. Bol to rýchly protiútok súpera, na ktorý som nestihol zareagovať. Moje srdce sa zastavilo na okamih a potom začalo biť ešte silnejšie. Zúfalstvo ma začalo pohlcovať a ja som sa cítil ako ten najhorší brankár na svete.

V prestávke medzi tretinami som sa snažil udržať pokoj a nabrať novú energiu. Moji spoluhráči ma povzbudzovali a tréner mi hovoril, že ešte nič nie je stratené. No, ja som vnútri cítil, že moje telo a myseľ sú na pokraji síl.

Tretia tretina začala a ja som sa rozhodol bojovať. Bojovať za svoj tím, za svoje sny a za svoju hrdosť. Sústredil som sa na každý pohyb, každý puk a každý nájazd. A postupne som začal chytať góly, ktoré by som predtým pustil.

Moje telo sa stále cítilo ťažké a unavené, no, moja vôľa bojovať bola silnejšia. Keď sme vyrovnali na 2:2, pocítil som záchvev nádeje. Možno sme to ešte mohli zvládnuť.

Posledných päť minút zápasu bolo ako jazda na horskej dráhe. Obaja tímy bojovali zo všetkých síl a ja som sa snažil zachrániť každý puk, ktorý letel smerom k našej bráne. A keď sa zápas skončil a zostalo nerozhodne, vedel som, že príde predĺženie.

V šatni pred predĺžením som sa modlil za silu a odvahu. Vedel som, že teraz je ten najdôležitejší moment môjho života. Teraz sa rozhodne o našom osude.

Predĺženie začalo a ja som bol plný adrenalínu. Sústredil som sa na každý svoj pohyb, každý jeden puk a každú nebezpečnú streľu. A keď prišla chvíľa, ktorá rozhodovala o všetkom, zastavil som ho.

Zastavil som ten čierny puk, ktorý letel smerom k našej bráne ako blesk. Zastavil som ho svojimi rukami, ktoré sa už netriasli strachom. Zastavil som ho svojím telom, ktoré už nebolo ťažké ako olovo.

Keď sme vyhrali zápas a postúpili do finále, cítil som sa ako vo sne. Moji spoluhráči ma dvíhali nad hlavu a fanúšikovia jasali moje meno. A ja som plakal. Plakal som šťastím, úľavou a hrdosťou.

Dnes som prekonal svoj strach zo zranenia a zlyhania. Dnes som sa stal hrdinom, ktorým som vždy chcel byť. A dnes som sa naučil, že aj keď je cesta ťažká a plná prekážok, nikdy nesmieme prestať bojovať za svoje sny.

Tvoj,

Mladý a potenciálny brankár ľadového hokeja